Taliansky jazyk patrí do rodiny románskych jazykov a vyvinul sa z latinčiny. Čo to pre nás znamená? Asi toľko že jeho gramatika, organizácia viet je iná ako tá slovenská. Má viac minulých časov, konjuktív, členy… Časti gramatiky, ktoré jednoducho v slovenčine neexistujú a práve toto sú kritické miesta pre slovensky hovoriacich študentov. Nie preto, že by sa ich nedokázali naučiť, no jednoducho pre fakt, že sme zvyknutí dávať pozor len na to, čo nám je známe.
Čiže ak slovenský jazyk nemá členy, spočiatku vám ani v Taliančine nebudú chýbať, budete ich jednoducho preskakovať. Učte sa nové slovíčka automaticky s členmi, musíte si jednoducho zafixovať, že každé podstatné meno je v taliančine zložené z dvoch častí. Členy určujú rod podstatného mena, čo má veľmi dôležitú úlohu pri slovách zakončených na „e“. Táto koncovka môže byť použitá aj v mužskom aj v ženskom rode – práve člen je kľúčom k dešifrácii.
Ďalšou častá chyba je tvorba množného čísla. Nie je automatické, že ak v podstatnom mene zmením „A“ na „E“ alebo „O“ na „I“, koncovka bude rovnaká aj v prídavnom mene. Dávajte si na túto lenivosť nášho mozgu pozor, nie vždy je to tak. Zoberte si napríklad : JČ: casa verde – MČ: case verdi. Možno sa vám to zdá ako banalita pri vyplňovaní cvičení, no všetko sa zmení keď prídete do reality, kde vám neostane čas na premýšľanie.
Nepravidelné slovesá: jediná účinná metóda je naučiť sa ich naspamäť. Presne tak ako tie v angličtine alebo v iných jazykov. Založte si slovníček vyhradený len na časovanie slovies. Kombinácia písania a čítania vám určite pomôže v „memorovaní“. Existujú stránky, kde môžete vyčasovať všetky talianske slovesá. Pomôžte si a budete si istý na 100%
Konjunktív, v Taliančine známy ako Subjuntivo. Veľa Talianov ho nevie používať. No to neznamená, že sa nedá naučiť. Stačí len kopec cvičení a pozorne si preštudujte gramatiku. Aj dva krát. Nezabúdajte, že opakovanie je matka múdrosti. J