Je pochopiteľné, že s rozširovaním eurozóny a Európskej únii vôbec dochádza k nahradzovaniu domácich mien jednotnou menou – eurom a teda sa aj vytráca potreba ľudí peniaze vôbec pri ceste po Európe zamieňať. No i tak stále nachádzame krajiny, ktoré si svoju menu udržiavajú. Veď už len pri ceste k našim susedom do Čiech musíme meniť eurá za české koruny, smerom na juh za forinty, na sever za zloté a pri ceste na Ukrajinu zase potrebujeme ukrajinské hrivny.
„Včera Vs dnes“
Pred pár rokmiby sme sa pri ceste do zahraničia ani nezamýšľali a rovno sa vybrali navštíviť akúsi búdku s rôznojazyčnými nápismi všetkými označujúcimi jedno a to isté –zmenáreň. Príjemná osoba v okienku by nám oznámila kurz, ktorý by sme buď akceptovali alebo sa presunuli k inej búdke.
Avšak keď potrebujeme cestovať dnes,zoberieme si akurát tak bankomatovú kartu, ktorej využitím ušetríme čas a aj peniaze. V obchodoch zaplatíme kartou, pri nákupe na trhoch si pred tým vyberieme z bankomatu.
No práve banka často neposkytuje ten najvýhodnejší kurz, preto sa obzeráme aj po iných možnostiach medzi, ktoré sa ešte stále radia aj zmenárne. Bankové poplatky v zahraničí môžu prevyšovať maržu pridanú zmenárnikom, poväčšine súkromníkom.
Navyše sa tu objavujú aj celkom iné možnosti. Spomedzi nich vyniká takzvaná PEER-TO-PEER online zmenáreň. Funguje na priamej výmene peňazí medzi dvoma osobami v daných krajinách.
V praxi to znamená to, že Jožko, ktorý disponuje eurami si ich zamení za libry, ktoré mu sprostredkuje John. Takto sa zabezpečí minimalizácia poplatkov, ktoré sú odvádzané medzičlánkom ako je napríklad banka, či zmenáreň.
Otázne však stále zostáva, či stále nepotrebujeme práve takú priamu spojku ako je zmenáreň. V prípade náhleho nedostatku peňazí, či neprítomnosti vašej banky v danom meste, bez internetového pripojenie, zmenáreň tak môže zostať jedinou možnosťou ako prísť k hotovosti cudzej meny priamo v zahraničí.